Aj v Kuopio mali automat na mapu. Bol síce nejaký zaseknutý, ale jemným násilím som získala čo som chcela. Nad Kuopiom sa týči Puijo. Fínsko je pomerne rovinatá krajina, takže výhľad zo 75 metrov vysokej veže je naozaj ďaleký. Kuopio a Lahti patria k najznámejším strediskách zimných športov, špeciálne k skokom na lyžiach. Pod rozhľadňou sú dva skokanské mostíky, kde sa trénuje aj v lete. Tak sme videli skoky na lyžiach. Odvážne.
Ďalší národný park kde sme sa rozhodli prespať je Kolovesi. V tej oblasti je ešte jeden NP – Linnansaari. Oba sa rozkladajú v jazernej oblasti Saimaa (štvrtá najväčšia v Európe). V Kolovesi sa pri troche šťastia dá vidieť jediný sladkovodný druh tuleň na svete – žije ich tú približne 300. Linnansaari je na ostrovoch, dostaneme sa tam iba na lodi, Kolovesi má časť prístupnú aj po ceste. Ale aj tak vám odporúčam prenajať si aspoň na jeden deň loďku. Aj my sme to mali v pláne, ale bohužiaľ začalo pršať. Prvý dážď vo Fínsku. A dosť vytrvalý. Takže z člnkovania nič nebolo.
V Kolovesi sme strávili noc, prešli si časť turistického chodníka (mama s bratom celý, lebo na ceste z „tent place“ nejak netrafili odbočku). A išli sme na hanhivirta ferry. Nespravili most cez jazero, tak tade prechádza loď, pre cca 10 aut. Je to zadarmo a jazdí to skoro stále, čakáte len ak je práve na druhej strane.
Ďalším mestom bola Savonlinna s hradom Olavinlinna – najsevernejší doposiaľ stojací stredoveký hrad na svete. Kto má rád operu, určite vie že sa tam každý rok v júly (červenec) koná operný festival.
V Heinole sme nachvílku zastavili v parku, kde je prístupná malá vtáčia ZOO. Majú tam aj „nemocnicu“ pre vtákov. A keďže Piešťany a Heinola sú spriatelené mestá, našli sme tu aj piešťanskú ulicu.
Tri obrovské skokanské mostíky (najväčší má cca 130m, a pod jedným bol bazén), park s jazierkom ktorý skrýva pravdepdoobne najväčšie vodotrysky v škandinávií (k videniu na jeseň za doprovodu hudby), jedna z najväčších drevenných stavieb (sibeliova hala – spojenie skla a dreva) – to je Lahti, najkrajšie mesto aké som doposiaľ videla. Pri vode, moderné domy, nádherná architektúra, šport, pokoj, príroda všade okolo, hlavná ulica s veľkým nákupným centrom… tam by som si život vedela predstaviť.
Prespali sme v Hämeenlinne v kempe pri jazere. Teraz si uvedomujem že voda je tu vážne všade. Noc len za 20€. Sauna bola obsadené, takže zase sme nemali možnosť ju vyskúšať. Btw. ubúda komárov.
Pred odchodom z Hämeenlinny sme ešte odfotili rovnomenný hrad a zamierili do centra Helsiniek. Zaparkovali sme, kúpili si 24hodinový lístok na MHD a zamierili loďou na pevnosť Suomenlinna. Ostrovy sme prešli aj s prestávkami za dve hodiny a vrátili sme do centra na „market square“. Parkovanie v centre je naozaj drahé (2€ na 30minút, a sú aj drahšie), takže sme prebookovali trajekt z Helsiniek do Tallinu o 24hodín skôr (dôvodom je bratrancova svadba na ktorú sme boli pozvaný) a preparkovali sme o 10km ďalej neďaleko ZOO. Odtiaľ sme sa zviezli najsevernejším metrom na svete späť do centra a električkovou linkou 3T a 3B ktorá jazdí centrom a viac menej okolo všetkých dôležitých miestach v Helsinkách sme zamierili k Sibeliovmu pamätníku od Eily Hiltunen. Odtiaľ pozrieť Temppeliaukion kirkko. Nie som veriaca a kostoly ma nikdy nefascinovali, ale tento je postavený nie na skale (v žule aby som bola presnejšia) ale v skale. A bola na ňom WiFi.
Pri hale Finlandia od Alvar Aalto, sa niečo rekonštruovalo, tak sme pokračovali ďalej, popri Parliament House, cez McDonald a nejaké nákupné uličky, električkou až k senátnemu námestiu s helsinkou katedrálou.
Metrom sme sa doviezli naspäť k autu a odtiaľ cez Helsinki a Espoo do národného parku Nuuksio kde sme sa rozhodli prenocovať.
Nuuksio je park blízko hlavného mesta, a aj keď nie je tak pekný ako ostatné fínske chránené územia, ľudí je tu dosť. Obzvlášť mládež sem chodí stanovať, alebo iba stráviť večer (=piť), takže nájsť dobré miesto na prenocovanie chvíľu trvalo. Ale našli sme a spalo sa dobre, aj keď trošku na kopci
Ráno sme išli do Espoo. Prvé miesto bolo Otaniemi a budova technickej univerzity od Alvar Aalto. Potom sme našli neďaleko info centrum, opäť navštívili McDonald (teraz si uvedomujem že sme neochutnali nič typicky fínske) a vybrali sa hľadať centrálu firmy Nokia. Dosť dobrá budova na brehu jazera.
Času sme mali dosť, takže som presadila návštevu jazera Bodom aj keď tam nie je nič zaujmavé. Teda, je. Našli sme tam fajne klikatú cestu.
Jazero Bodom je na severe Espoo. 4.7.1960 sa tam udiala doposiaľ nevysvetlená trojnásobná vražda troch mladých ľudí. Štvrtý prežil a o 44 rokov neskôr bol obvinený, a o rok oslobodený. Podľa tejto udalosti má názov fínska metalová kapela Children of Bodom a aj niektoré ich piesne na túto tragédiu odkazujú.
Po jazere Bodom sme šli do IKEA kde si chalani v reštaurácií nabíjali notebooky. Priateľ a brat si tam kúpili za 10€ poličkovú skriňu. Teraz nám jedna zdobí izbu na internáte Je fajn mať skriňu až z Fínska (no a čo že je to IKEA a dostať ju kúpiť aj u nás).
Nocujeme opäť v Nuuksio, avšak na inom mieste. Prišli sme skoro, takže okrem dvoch finiek čo tu opekali, plávali, popíjali a hulili, sme tu boli sami. Aspoň sme mali fajne miesto. Večer ešte prišlo niekoľko skupín turistov.
Aj keď máme vstávať skoro, k spánku sa nikto nemá a tak vychutnávame poslednú bielu noc.