24.6 o 5:45 sme už boli pri terminále Tallink Silja. Trajekt odchádzal 7:45 a cesta trvala dve hodiny. Marek mi kúpil salmiakki – typické fínske cukríky. Oni ich dávajú všade, dokonca aj do vodky. Doposiaľ som ich neotvorila, ale včera sme si kúpili koskenkorvu (fínska vodka), takže asi už nájdem odvahu ich ochutnať.
Aj na tomto trajekte (krajší, väčší, luxusnejší, pohodlnejší, drahší…) sme pokúpili suveníri (a alkohol), ja osobne som nadšená z magnetky v tvare Fínska a so sobom v ktorej je teplomer.
O desiatej sme už boli v Tallinne, hlavnom meste Estónska. Aj keď sme mali GPS navigáciu, brat dokázal v priebehu piatich minút tri krát zle odbočiť. Troška zmätok. V McDonalde (kde hovorila anglicky len jedna holka) sme sa naraňajkovali šli ďalej. Mesto som odfotila iba z auta.
Po fínskej kľudnej doprave sme zažili šok. Obzvlášť z Lotyšska šiel strach. Ľudia chodili na červenú, predbiehali cez dvojitú plnú čiaru, plynulo jazdili v odstavnom pruhu, v ktorom zároveň zastavovali aby si na lúke natrhali kvety. Rigu som opäť odfotila len z auta. Na to, že to bolo hlavné mesto, som mala pocit, ako keby sa tam zastavil čas. Tak pred 40-timi rokmi. Pár nových budov tam bolo, ale to boli najmä sídla zahraničných firiem. Inak samé staré, občas opustené, ale najmä neudržiavané budovy. Aj keď knižnicu budú mať peknú. Raz, až ju postavajú. Jednoducho nič nenasvädčovalo tomu, že sme v hlavnom meste. Ale benzín, to bola krása. Po Škandinávií, kde boli ceny 1,3 až 1,5€ za liter, teraz sme tankovali 1-1,1€ za liter.
Nakúpili sme za Rigou v obchodom centre, ale keďže bol sviatok, otvorené boli len potraviny. A ťahali sme domov cez Poľsko. Litvu sme len prešli, Vilnius už nikto navštíviť nechcel. Verím tomu, že aj Pobalt má svoje krásy, ale po Škandinávií to nikoho nezaujmalo. Raz by som si však chcela dať tu námahu, vyhľadať zaujmavé miesta a do Pobaltia sa vrátiť.
Na hraniciach s Poľskom – už bola tma (nezvyk, tie biele noci sú krajšie), sme sa navečerali a pokračovali v ceste. Viem že som dosť spala, takže si moc nepamätám. Ráno sme sa chceli najesť v McDonalde (neviem čo nás to chytilo chodiť stále práve tam), ale bol zatvorený. Benzínka musí stačiť.
Z Poľska cez Čechy na Slovensko – podľa GPS najrýchlejšia trasa. Čadca, krátka pauza, po novootvorenom úseku dialnice do Trenčína, druhý, tentokrát úspešný pokus o raňajky v McDonalde v Laugariciu, zaviesť priateľa domov a sme v Piešťanoch
Máme za sebou 6815kilometrov, dva týždne a 11 štátov (vrátane SR).
Metropole Škandinávie odporúčam každému, pre mňa ostáva srdcovou záležitosťou Fínsko. Chcem sa tam vrátiť a navštíviť všetky národné parky – je ich spolu 35, popozeráť západné pobrežie, prejsť Laponsko, a určite stráviť viac času v Helsinkách. Ale pre začiatok stačilo a ja som s dovolenkou spokojná.