Dánština, nórština a švédština sú severogermánske jazyky. Ak rozumiete anglicky a nemecky, nemali by ste mať veľký problém pochopiť najdôležitejšie informácie. A v Škandinávii si celkovo vystačíte aj s angličtinou. Nečakajte, že každý tam bude hovoriť ako rodilý angličan, ale aj starší ľudia sú na tom niekedy lepšie ako naši vysokoškoláci.

V pobaltských krajinách neviem aká je situácia, ale keď sme v Estónsku kupovali v McDonald raňajky, tak sme sa „porozumeli“.

Fínština je jazyk ugrofínsky – tam sa radí aj maďarčina a estónčina. Mne osobne teda fínština znie lepšie ako maďarčina a keď som sa bavila s jednou estónkou žijúcou vo Fínsku, hovorila mi že ani tie dva jazyky sa moc nepodobajú.

Aj vo Fínsku sa dorozumiete anglicky, fínov však potešíte keď sa pár slovíčok naučíte. Vždy keď na nás nejaký fín prehovoril, jeho prvá otázka bola „Puhutko suomea?“ (hovoríš fínsky?). Odpoveď je jednoduchá „Ei (alebo en puhu). Puhu englantia„. A pokračujete v angličtine Keď sme sa bavili medzi sebou slovensky, často krát nás mali za poliakov. To naštve. Raz si dokonca jeden predavač myslel že sme z Nemecka, ale asi nás moc dobre nepočul.

Problém môže nastať na toaletách, s označením Ladies (alebo women), resp. Gentleman (men) som sa  myslím nikde nestretla. Obrázky tiež moc nemali. Takže H sú páni (herrat) a N su dámy (naiset).

Zdraví sa najčastejšie „Hei!“ alebo „Moi! Moi!“, prípadne „terve“. Hyvä paivää na nás nepovedal nikto. Ďakujem je jednoducho kiitos. Číslovky sú nolla (0), yksi, kaksi, kolme, neljä, viisi, kuusi, seitseän, kahdeksan, yhdeksän, kymmenen (10).

Pri otváracích hodinách sa oplatí vedieť dni, resp. M-P (pondelok až piatok), L (sobota) a S (nedeľa). Prípadne ak chcete (od pondelka do nedele): maanantai, tiistai, keskiviikko, torstai, perjantai, lauantai a sunnuntai.

V prírode sa oplatí vedieť, že autiotupa je ten srub kde môžete zadarmo prenocovať, päivätupa je na denné použitie a varaustupa je na rezerváciu. Národný park je „kansallispuisto“ (majú ich 35), prísna chránená rezervácia je „luononpuisto“ (je ich 19), chránené rašelinisko je „soidensuojelualue“ (173 oblastí), prírodná pamiatka je „luonnonmuistomerkki“ a nakoniec iná špeciálna rezervácia je „muut luonnonsuojelualueet“ (cca 40).

Aj keď fínština vyzerá zložito, tak hrozné to s ňou nie je. U nás poviete „hrad Hämeen“, oni to dajú spolu, a vznikne Hämeenlinna. Áno, chápete správne, podľa koncového slova !niekedy! zistíte, o čo sa jedná. Takže joki – rieka, linna – hrad, järvi – jazero, katu – ulica, puisto – park a tak ďalej. Ak by vás fínština zaujala, na internete je plno odkazov a slovníkov. Z kníh pre samoukov odporúčam Finština (nejen) pro samouky + CD od H. Lindroos (Leda, 2008), ale ako samouci musíte mať vážne pevnú vôlu, chuť a odhodlanie aby ste sa dostali za piatu lekciu. Nemožné to však nie je. V prípade že vám angličtine nerobí problém, zaujímavá je aj Teach Yourself Finnish. Onnea! (Veľa šťastia).

Ak si budete chcieť kúpiť do Fínska jazykového sprievodcu, odporúčam Fínčina – konverzácia so slovníkom a gramatikou od Lingea (2010). Ja mám okrem toho aj Fínčina na cesty s prepisom výslovnosti (Príroda, 2007) a Finština cestovní konverzace + CD (Infoa, 2004), ale tá od Lingea je najlepšia (a najobsiahlejšia).

Cez jazykovú školu www.revolucni.com som sa dostala k praktickej česko-fínskej konverzácií na cca 10 strán, ktorú si doma vytisknete a jednoducho zložíte. Ak by vás zaujímali aj iné jazyky, tak pozrite na nonbabylon.revolucni.com/index_pdf.php

Viac informácií o fínštine napríklad na http://www.finsko.com/finsko/finstina/.